Pit gym Levoča je klub, kam som zavítal v rámci mojich výletov po slovenských kluboch. Musím prezradiť, že tento klub beriem, ako továreň na talenty. Dávid Kedžuch jr. je jedným z nich. Veď presvedčte sa sami týmto rozhovorom s ním.
Spomínaš si, prečo si dal šancu MMA tréningu?
„MMA tréningu som dal šancu preto, lebo som to videl každodenne u nás v gyme a páčilo sa mi, ako tam zápasia. Keby som nemal otca trénera, tak by som pravdepodobne robil niečo úplne iné. Keď som prišiel na prvý tréning, tak som si povedal, že toto nie je pre mňa, nebudem sa tu biť. No potom asi o 2 roky po chorobe, kde som asi nabral dravosť, som prišiel na tréning a tam to celé začalo.“
Ty si bol dlhšiu dobu bez porážky. Potom však prišla. Bol si veľmi sklamaný?
„Áno bol. Bohužiaľ prišla prvá prehra, bolo to v Česku, proti českému súperovi, ktorý bol o 2 roky starší. Podľa mňa som ho mohol poraziť, ale urobil som veľa chýb vo wrestlingu, prinieslo mi to veľké ponaučenie a v tomto zápase som mohol vidieť, že musím veľa trénovať. Z mojej strany to nebol môj najhorší výkon, no bohužiaľ stalo sa, čo sa stalo. J som to videl na výhru, preto som po zápase dvíhal ruky, takisto ako môj tréner a mnoho ďalších“fanúšikov“. Podľa mňa som mal tvrdšie a presnejšie údery, no rozhodcovia to videli inak.“
Aby to však nebolo len o tejto prehre, tak máš na konte 13 výhier. Ktorá je pre teba najcennejšia?
„Niektoré zápasy boli ťažšie, niektoré naopak ľahšie. No zápas, ktorý je pre mňa najvzácnejší, je ten, ktorý som vyhral vo finále v USA proti ukrajinskému bojovníkovi. V zápase som sa cítil dosť zničený, lebo som mal pred tým ďalšie 2 zápasy, ktoré boli náročné, no napriek tomu som zaťal zuby a vyhral.“
Čím to je, že máš tak pozitívnu bilanciu?
„Tak podľa mňa to je preto, lebo trénujem stále, dodržujem všetko, čo sa týka stravy, tréningu a odpočinku. Takisto mi pomáha to, že trénujem s dospelými.“
Tvojim hlavným trénerom v Pit gym Levoča je zároveň tvoj otec. Aké to je, mať za trénera otca?
„Nič to nemení na tom, že musím makať na každom tréningu na 100%.“
Je tento šport pre teba len koníček, alebo sa mu chceš v budúcnosti venovať aj ako profesionál?
„Táto téma je pre mňa dosť dôležitá a už teraz to neberiem ako hobby. Chcem byť rozhodne najlepší, moje ciele sú totižto naozaj vysoké. Určite sa pripravte na to, že ma uvidíte v profi MMA, idem si pre pás v UFC!“
Ako reagujú na to tvoji kamoši, že si MMA bojovník?
„Moji kamoši si podľa mňa na to už zvykli, ale vedia že to je tvrdý šport. Niektorých som dokonca doviedol na tréningy, ale je ich málo, ktorí to neberú iba ako hobby. Čo sa týka podpory, tak áno, mám ju od nich, čo si veľmi vážim.“
Čo ťa čaká najbližšie?
„Najbližšie ma čakajú 26.11. majstrovstvá Slovenska, ktoré idem vyhrať, aj keby to má stať dušu. Máte sa preto na čo tešiť. Kempy zatiaľ nie sú v pláne, aj keď máme nejaké tie vízie, ale všetko sa uvidí časom. Teraz sú prioritou majstrovstvá, potom vykonáme ďalšie kroky.“