Túto sobotu sa ligového kola SOMMA zúčastní aj Alex Furman. V Poprade je na pláne opäť viac ako 20 zápasov, takže sa je na čo tešiť.
Ako si sa dostal ty k MMA?
„K bojovým športom som mal blízko už ako dieťa vďaka tomu, že sa im môj tatko venoval. Trénovať MMA som začal v júli 2021. Prvý tréning si až tak nepamätám, vedel som do čoho idem, a tešil som sa, pretože predtým som robil zápasenie a box. Vďaka MMA som dostal príležitost to spojiť. Myslím, že mi to aj šlo, pretože tým, že trénera mi robí môj tatko, je atmosféra príjemná a uvoľnená.“
Prečo si sa rozhodol venovať tomuto športu?
„Od mala som to mal pred očami a vždy ma to ťahalo k bojovým športom. MMA spája všetky bojové športy dokopy. Po dvoch mesiacoch tréningu som šiel prvýkrát na SOMMA, mal som svoj prvý zápas. Síce som zápas prehral, ale získal som neuveriteľnú záľubu pre tento šport. Bolo mi úplne jedno, že som prehral, ja som bol najšťastnejší človek na celej SOMMA.“
Čo máš zatiaľ za sebou?
„8 zápasov je za mňou a moja bilancia je 2:6. Moja druhá výhra bola v priebehu 22 sekúnd. Najlepší zápas, aký som mal, je pre mňa ten s Alexom Gažikom.“
Počas zápasu s Alexom ste si tam niečo hovorili, o čo išlo?
„Tak priznám sa, prevažne som ho provokoval, aby sa so mnou pobil v postoji a neváľal po zemi. Mojim zámerom bolo urobiť dobrý zápas.“
Čomu sa venuješ mimo trénovania?
„Som študent osemročného gymnázia, takže venujem čas škole, rôznym súťažiam, ktoré sa prevažne týkajú občianskej náuky. Potom sa hlavne venujem priateľke, rodine a nakoniec si robím aj vodičák.“
MMA je považovaný za veľmi náročný šport. Ty to ako vnímaš?
„Je to náročné fyzicky, ale ináč je to podľa mňa úplne bežná vec/ hobby.“
Ako vyzerajú tvoje sny čo sa tohto športu týka?
„Mojim snom je dostať sa na vrchol. Bojovať v rôznych organizáciách, byť v nich šampión, prebojovať sa do UFC a byť šampión aj tam.“
Na čo sa ty tešíš najviac cestou do klietky na zápase?
„V šatni tesne pred zápasom cítim sebadôveru, ale zároveň si uvedomujem do čoho idem, že to nie je len prechádzka, ale je to boj. Keď prichádzam do ringu/klietky cítim šťastie, cítim sa uvoľnený, nepremýšľam nad ničím, mám prázdnu a pokojnú hlavu. Momenty pred začiatkom, keď sa rozhodca pýta či som ready prepadne ma taký zvláštny pocit, ktorý neviem poriadne opísať, pretože má blízko ku strachu, ale pritom je to úplne niečo iné. Keď rozhodca povie fight, tak to všetko upadne a som len ja. Nič iné na celom svete ma netrápi.“
Máš na koniec odkaz čitateľom?
„Podľa mňa by si každý aspoň raz mal skúsiť vstúpiť do ringu na zápas. Žiaden sparing alebo niečo podobné, ale normálny zápas. Má to veľa výhod, človek o sebe zistí, aký vlastne je, a zároveň ten pokoj v ringu sa nedá opísať.“