Peťo Mojík je známy svojou ADHD povahou, čo je však pri trénerstve veľkou výhodou. Okrem odovzdávania skúsenosti však stále patrí k aktívnym bojovníkom. Už 3.9. ho čaká ďalší súboj v organizácii War Zone.
Psycho Coach. To máš uvedené na Instagrame v BIO popise. Prečo?
„Prezývka Psycho Coach vznikla na začiatku mojej trenérskej kariéry, keď som išiel s Fifom Kosom, Majom Brezovským a Regi Jancigovou na DFN, asi 3 roky dozadu.
Vtedy mi Regi vo svojom príspevku poďakovala ako svojmu trénerovi a hlavne Psycho Coachovi a v podstate to znamená to, že v šatni a mimo nej robím uvoľnenú atmosféru, aby sa naši zverenci zbytočne nestresovali váhou a zápasom a celkovo aj počas celej prípravy sa snažím hlavne začiatočníkom dodávať sebavedomie.“
Koľko rokov si v tejto hre?
„Pred 20 rokmi som začal ako 14 ročný boxovať. Z jednej strany aj vďaka staršiemu bratovi, ktorý robil thajský box a poslal ma na box, kým nepriberiem aspoň na 55 kg, vtedy som mal 38 🙂 Z druhej strany preto, aby som sa celé dni neflákal po ulici a nerobil všetko nezdravé čo sa dá. Trénera robím okolo štyroch rokov, ale keď sa zamyslím, tak prvýkrát som coachoval brata už v roku 2004, vtedy ako 16 ročný, na galavečeri v Pardubiciach.“
Okrem toho, že si trénerom boxu vo Wolf Pride Gym Žilina, máš na svojom konte viacero zápasov? Čo ťa ženie do ďalších súbojov?
„Ak počítam dobre, tak mám na svojem konte 73 amatérskych zápasov, profi som nikdy nerobil.
Rád používam frázu- neboxuješ=nežiješ, ktorá v mojom prípade nie je len fráza, ale 100 percentná realita. Do ďalších súbojov ma ženie fakt, že za celých 20 rokov mám najlepšie podmienky, aké som kedy mal a nechcel som skončiť ako moji oddieloví kolegovia, ktorí už 10 rokov pri pive nariekajú, že kde mohli byť, keby sa nám vtedy v Žiline nerozpadol klub.
Silných súperov si vyberám preto, že som vychovaný starou školou, ktorá sa nepýtala kedy, kde a s kým 😉
Ps: Ja som tiež silný a ťažký súper 🙂
Každý jeden krát hovorím, že to je naposledy, ale vždy či vyhrám alebo prehrám si poviem, že musím ísť do toho esše raz.“
Cez víkend si mal dokonca zápas s Tomášom Drábikom, v ktorom si sa stal víťazom. Bolo ťažké sa odosobniť od toho, že ste kamaráti?
„Tomáš Drábik je človek, ktorého mám rád a rešpektujem ako kamaráta aj fightera, ktorý má toho za sebou skutočne veľa. Ako píšeš, šlo nám obom o prípravu na War Zone 3 a keďže sme obaja chceli, aby ten druhý bol čo najlepšie pripravený, dali sme si normálne po hlavách a po zápase podali ruky a išli na pivo 😉 Myslím si, že nám to obom len prospelo.“
3.9. sa opäť predstavíš na War Zone. Na čo sa môžu diváci tešiť?
„Budem sa snažiť predviesť to, čo je u mňa zvykom, ako to ja/my slangovo voláme- Ulicu 😉 Kto nevie čo to znamená, nech 3.9. príde a uvidí. Isto sa bude na čo dívať a to nie len cez môj zápas.“
Bolo zvykom, že na MMA ligy chodilo viacero vašich zverencov. Prečo tomu už nie je v takom množstve?
„Tak to proste chodí, ľudia sa obmieňajú, každý kto sa pohybuje v bojových športoch vie, že v jeden deň vás je 30, no o 10 rokov ste z tej partie ostali 2-3. Chlapci a dievčata sa dostali do veku, kedy museli začať pracovať, niekto študuje v inom meste alebo dokonca v zahraničí, niekto si našiel frajerku a to býva tiež často koniec kariéry, aspoň na nejaký čas. Uvidíme, koľko z nich skončilo definitívne a koľko z nich sa časom vráti. Dá sa povedať, že väčšina len zápasi menej ako v minulosti. Nebojte sa, ešte o nás budete počuť aj písať ;).“
Máš na koniec odkaz pre čitateľov?
„Čitatelom a hlavne fighterom by som odkázal, aby poúčvali ľudí, ktorí im pomáhajú a že klúčom k úspechu je neprestať. 5 percent je talent a 95 percent tvrdá robota. Športu Nazdar 👊“