Novodobý fenomén bareknuckle má svojho ďalšieho fanúšika. Je ním Michal Zahradník, ktorý túto sobotu vstúpi do svojho tretieho duelu v tejto disciplíne. Králi Ulice 4 prinesú ďalšiu dávku napínavých súbojov bez rukavíc.
Bareknuckle je u nás stále len začínajúca disciplína. Ty sa s k tomu ako dostal?
„Už od mala ma viacej, ako nahánať loptu, bavilo fandiť tím, čo ju naháňajú. Tak som miesto
futbalu, ako väčšina, začal so zápasením, a ako to v športe býva, tak človek skúša svoje limity
a pomaly pritvrdzuje, čo ma dostalo cez BJJ, až ku MMA, ktoré je môj primárny štýl boja. Keďže
Rimavská Sobota je take psychologické mesto, kde človek pri večernej návšteve centra stretne
samých psychológov, ktorí sa ťa pýtajú, či nemáš nejaký problém, nevyhne sa stretom na ulici. To
je to gro, čo ma viedlo pomeriť si sily s rovnakými bláznami, v dobrom slova zmysle. Keď som
videl, že v Nitre vzniká prvý turnaj v BK, neváhal som ani chvíľu.“
V sobotu nastúpiš do tretieho súboja. Ako sa ti darilo v predchádzajúcich dvoch?
„Prvý zápas som mal so šikovným chalanom Mariánom, ktorý nedal chvíľku pozor, a keď
som trafil prednú a videl, že jeho nos je KO, už som iba systematický išiel po ukončení, čo sa mi
podarilo v prvom kole. Druhý zápas som nastupoval proti monštru z Popradu, ktorý ma
tam na začiatku trafil a ja, ako bez rozumu a hlavne zo zvyku, že kto z koho, mi zaplo mód do prestrelky, ktorú som prehral a išiel k zemi.“
Pamätáš si ešte na ten prvotný pocit, keď začal prvý zápas?
„Zápasy si viac menej nepamätám. Sem tam mám dáke záblesky, ale pocity sú to vždy neskutočné. Prvý zápas som mal vlastne otvárací celej organizácie. Ľudia očakávali boj, krv, show všetko dokopy, takže som cítil trošku tlak sa predviesť, nesklamať svoj roh, ale na druhej strane si to poriadne užiť a pobiť sa ako gentleman.
Keďže to bolo na amfiteátri v lete, plus ten slamený ring, bol to úplny old school, čo dovtedy človek videl iba v zahraničných videách. Klobúk dole pred Cyrilom, ktorý to zorganizoval nad moje očakávania. Plus k tomu moja výhra, takže som si to užil a nakoplo ma to v BK pokračovať.“
Mnoho ľudí má pred týmto športom rešpekt, najmä kvôli tvrdosti. Aké to je, keď dostaneš úder bez rukavíc?
„Je to tvrdý šport, to je pravda, ale skôr skrz zranenia, čo vieš spôsobiť ty súperovi, keďže to
neni bezhlavá bitka, ale je to vlastne taký agresívny štýl šachu, kde reaguješ na súpera. Holá päsť spôsobí skôr tržnú ranu. Napríklad v MMA keď vidíš, ako tam niekto lakťuje chalana v guarde na zemi, tiež to neni lýzať med, takže v tomto veľa ľudí nechápe, čo odsudzujú.
Ale aby som odpovedal, tak je to taký divný pocit v tom adrenalíne, to necítiš vôbec. Zacítiš len otras, prípadne ťa zaleje teplo, keď vieš, že si mal mať ruky hore, lebo niečo ti súper práve otvoril. Nakopne ma to hneď, len nesmiem ísť do toho bezhlavo, ako naposledy, lebo potom je to 50/50, že kto z koho.“
Ako vyzerá príprava na takýto zápas?
„Keďže sa pripravujem celý rok na MMA zápasy, tak keď príde ponuka na zápas v BK, tak
celá príprava sa zamerá na tento štýl boja. Nemusím extra riešiť kondičku, ktorú budujem
súčastne celý rok. Zameriavam sa na pohyb nôh, držanie rúk a iba boxujem. Vynechávam kopy, je to vlastne ako príprava na boxerský zápas, akurát chodievam lapy bez rukavíc, iba v bandážach. Ruky otužujem rôznymi metódami, na to určenými a ako jeden z mála gymov
u nás v Rimavskej, vždy po každom tréningu sparujeme, takže veľa sparujem. V silovej príprave sa zameriavam na výbušnosť a keďže mám drbnutú váhu, kde na vyššiu kategóriu som
ľahký, tak diétujem, čo je pre mňa asi to najhoršie na príprave.“
Obidva tvoje súboje teda skončili v 1. kole. Riadiš sa heslom ZABI, ALEBO BUĎ ZABITÝ?
„Ono nie je to ani tak taktika, skôr reakcia na vývoj zápasu, kde keď sa mi podarí dobre trafiť
a vidím, že súper to cíti, tak idem po ukončení. Na druhej strane, ako som spomínal vyššie, po
inkasovaní sa pustím do prestrelky, ktorá nemusí byť víťazná, po čom ma môj roh patrične
“pochváli“. Teraz sa tomu snažím vyvarovať a isť si svoje čo v príprave trénujeme, ale to
prezdrádzať nejdem.“
Súper je v bojových športoch skúsený. Bola to o to väčšia motivácia prijať tento duel?
„Držím sa hesla, že súpera si netreba vyberať. Rešpektovať jeho skúsenosti áno, ale vyberať nie. Obaja máme rovnaký čas na prípravu a v ringu sa ukáže, kto to zvládol lepšie. Za druhé je to
šport, kde môže rozhodnúť jeden úder, ako teraz pri zápase Langer – Vémola, takže vyberať si
súpera nejdem. Dám do toho všetko a či to bude stačiť, sa už rozhodne v zápase. Ako sa hovorí, hanba neni dostať, ale újsť.“
Berieš bareknuckle iba ako koníček? Alebo si plánuješ budovať kariéru?
„Tento štýl boja ma natoľko oslovil, či už tvrdosťou, ale aj vzájomnou úctou, že to nie je ako tie
organizácie rádoby celebrít a bizárov, ktoré podľa môjho názoru hanobia bojové športy. Preto ma to presvedčilo, že rád by som v tomto športe budoval kariéru, až to teda výsledky a zdravie povolia. Páči sa mi, ako to Cyril vedie, plus to prostredie postavené do počiatkov boxu, kde
si to dvaja gentlemani rozdajú v slamenom ringu, po zápase si podajú ruku a dajú spolu drink.
Ďakujem za rozhovor a vidíme sa 21.10. v Nitre na Králi Ulice IV., držte prsty.“