8.10. je dátum, kedy do Žiliny zavíta organizácia Way of Warrior so svojim deviatým podujatím. Svoj návrat pred domáce tribúny si tam odbije obrovský talent Roman Mrenka.
Zaujalo ma tvoje meno na Instagrame, @shutup_roman. Prečo si zvolil práve toto?
„To vzniklo ešte na strednej škole myslím, lebo vždy som bol ukecaný a málokedy zo mňa vyšlo niečo múdre, tak som často liezol spolužiakom a kamošom na nervy, až mali zo mňa celkom bolehlav 😀 Raz jeden kamoš len tak povedal „shut up roman“ a odvtedy som si to dal ako meno na insta :D“
Za posledné obdobie sme ťa nevideli vo veľa zápasoch. Čo bolo dôvodom?
„V 2021 som si strelil 2 zápasy s veľmi hard oponentami na začiatku roka, potom jeden grapplingový turnaj v lete a potom som odišiel do Švédska do školy. Dúfal som, že si tram strelím nejaký zápas, kedže tam boli podmienky na prípravu, lenže to bolo náročne skĺbiť so školou a trocha ma opustila aj motivácia.“
Tvoje skóre je 15 výhier, 3 prehry a 1 remíza. Kedy sa pre teba začala cesta MMA bojovníka?
„Keď som mal asi 16 rokov, tak mi chcel v meste dať jeden týpek bezdôvodne cez držku 😀 Tam som si povedal, že by bolo na čase naučiť sa nejakú sebaobranu alebo niečo take 😀 V tom čase už kamoš Leo Borák chodil pár rokov na thajský box a zavolal ma na tréning. Mne sa to dosť zapáčilo už od prvého tréningu a aj rodičia boli radi, že trávim čas nejako zmysluplne.
Potom nás raz chalanov z tohto thajboxerského gymu zavolali na sparingy do WPG, ktorý bol vtedy čerstvo otvorený. Pamätám si, že som sa na sparingy šiel iba pozrieť, lebo som mal rozťaté obočie zo zápasu, ale keď som videl, ako tam chalani wrestlia a škrtia, som si povedal že „wau“ 😀 Tak som neskôr prišiel na svoj prvý tréning do WPG, keďže už som mal základ v postoji, sústredil som sa viac na wrestling a grappling, čo sa mi veľmi zapáčilo a povedal by som, že sa to dosť rýchlo v tej dobe aj na mňa začalo lepiť :D“
Mal si šnúru desiatich výhier v rade, ktorá sa však v zápase s Kevinom Mihálikom skončila. Ako sa dá udržať tak dlho?
„Vtedy som neskutočne veľa trénoval a hlavne som to aj dosť študoval, čo sa týkalo rôzných techník a tak. Lenže potom prišla výška, takže čiastočne muselo ísť trénovanie bokom. Tá šnúra výhier by možno mohla pokračovať, pretože si pamätám, že fyzicky som bol pripravený veľmi dobre. Niekedy ťa sklame v zápase vlastná hlava, vtedy nespravíš nič, každy zápasník vie, že nie je každý deň nedeľa.“
Čo je pre teba najpamätnejší okamih v tvojej stále len začínajúcej kariére?
„Asi keď som vyhral ligu MAMMAL v sezóne 2018/2019, to bol dosť pekný pocit, ale napríklad aj prvý gala pred toľkými ľuďmi bol zažitok, na ktorý fakt nezabudnem. Rovnako ale pamätné bolo pre mňa aj z pohľadu fanúšika, keď som sa prvýkrat bol pozrieť na UFC v Prahe a mal som vrchol tohto športu pred očami asi 10 metrov.“
Máš myšlienky, že by si sa týmto športom chcel aj živiť?
„To je ťažko povedať. Áno, bolo by pekné živiť sa ako zapasník, veď podmienky sú, úroveň ide hore a zdravie tiež slúži, len často mám pocit, že sa stále hladám a že stojím na rozcestí, čo vlastne chcem robiť 😀 Isto si ale viem predstaviť mať z toho nejaký side hustle ako tréner, manažér, alebo hocičo, čo má spoločne so športom.“
WOW 9 bude pre teba podujatím návratu do Žiliny. Aké sú tvoje pocity?
„Celkom sa na to teším, naposledy čo sme mali gala v Žiline som bol ešte stredoškolák a pamätám si, že to bolo dosť našlapané. Dúfam, že teraz sa latka posunie ešte viac.“